Milosť pre mladíka - vykúpenie, či katastrofa?

Autor: Michal Pračko | 20.7.2014 o 10:01 | (upravené 17.4.2016 o 10:21) Karma článku: 12,69 | Prečítané:  13285x

Široká verejnosť sa slepo postavila za hokejistu, keď ho sudca uznal vinným zo spáchania trestného činu a odsúdil ho k trestu odňatia slobody na 8 rokov. Bola amnestia pre hokejistu správnym rozhodnutím?

Hokejista F. K. dostal v roku 2011 za útok na verejného činiteľa 8 rokov trestu odňatia slobody nepodmienečne. Bývalému prezidentovi  Ivanovi Gašparovičovi sa však z titulu udelenia amnestie podarilo páchateľovi podstatne znížiť trest. Ten by mal predstavovať 2 roky, no v prípade podmienečného prepustenia to v konečnom dôsledku môže byť omnoho menej.

Široká verejnosť sa slepo postavila za hokejistu, keď ho sudca uznal vinným zo spáchania daného trestného činu a odsúdil ho k trestu odňatia slobody na 8 rokov (po remedúre – pozn. autora).  Hoci sudca postupoval podľa Trestného zákona, ktorý v  §155 ustanovuje: „Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom (ods. 1). Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou, ak ublíži takým činom inému na zdraví, alebo ak spôsobí takým činom väčšiu škodu. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.“ Nie je preto úplne na úvahe sudcu, pod ktorý odsek paragrafu 155 čin zaradí. Taxatívne vymedzené spôsoby spáchania trestného činu predpokladajú spoľahlivé zistenie skutkového stavu a logickú aplikáciu konkrétneho ustanovenia. Nemyslím si preto, že sudca postupoval nesprávne a výška trestu bola evidentne v súlade so zákonom.

Na druhej strane je tu hľadisko správnosti, účelnosti a efektívnosti rozhodnutia. Verejnosť poukazovala najmä na prehnanosť trestu, prevažne zdôvodňovanej vekom páchateľa. V mnohých článkoch sa objavovali frázy „zničený život mladíka“, „prehnaný trest zničil budúcnosť mladého človeka“ a pod. Podľa môjho názoru je potrebné obrátiť list a konečne nahliadnuť aj do života druhej strany.

V prvom rade „mierumilovný“ mladík bol údajne agresívny už v minulosti a v roku 2011 bolo jeho správanie len potrestané. Situácia, ktorá predchádzala príchodu polície taktiež v mnohých článkoch absentovala. Mladík totiž  napadol v Považskej Bystrici dvoch mužov. Po privolaní pomoci verbálne i fyzicky napadol aj policajnú hliadku, ktorá bola natoľko zhovievavá, že použila len miernejšie donucovacie prostriedky, hoci jej zákon umožňoval použitie – nazvime ich – „primeranejších“. Najťažšie zranenia utrpela policajtka, ktorá chránila verejný poriadok, bezpečnosť napadnutých občanov. Mladík jej spôsobil vážne zranenie nohy – konkrétne kolena, ktoré si vyžadovalo 4-mesačnú intenzívnu liečbu a je zrejmé, že zranenie takého citlivého miesta má potencionálne doživotné následky. Je totiž na zvážení, koho život je „zničený“. Vyššie spomenuté ustanovenia totiž jasne hovoria o výške trestu za tento čin a preto nie je účelné akýmkoľvek spôsobom spochybňovať rozhodnutie sudcu.

Amnestiou bývalého prezidenta sa začína rúcať vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike a táto môže mať obrovský precedentný vplyv na podobné činy v budúcnosti. Najúčelnejšie po podobnom čine nie je odpustiť výšku trestu páchateľovi, ale zvýšenie právomocí verejných činiteľov, ku ktorým by sa občan mal správať s rešpektom a úctou, s prirodzenou rovnosťou. Ak by policajtka zakročila proti mladíkovi podobným spôsobom, ako on zaútočil na ňu, myslím, že by verejnosť bola pobúrenejšia. Občania by sa mali skôr, než zaujmú stanovisko zamyslieť nad objektívnou situáciou v jej celom rozsahu. Chybou je prirodzený odpor občanov k autorite, ktorú predstavujú na Slovensku aj príslušníci policajného zboru. Na koho strane je však chyba? Na strane policajtov, ktorí chránia záujmy nielen štátu, ale hlavne verejnosti - v tomto prípade bezpečnosti občanov, alebo na strane nás, ľudí, keď sa tak ľahko nechávame ovplyvňovať médiami, priateľmi, dokonca vlastnými predsudkami? Názor väčšiny niekedy nie je pravdou, čo dokazuje aj história –čo taký Galileo Galilei? Niekedy treba zabudnúť na národný zvyk Slovákov – tam kam ide dav, idem aj ja...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?